Razba mincí na území Slovenska má počiatky už v 5. a 4. storočí p. n. l., kedy sa na naše územie prisťahovali z prialpskej oblasti Keltské kmene. Na konci 2. storočia pred Kristom sa na území dnešnej Bratislavy rozkladalo významné centrum Keltov.

Mincovníctvo bratislavského oppida patrí k najpozoruhodnejšiemu v rámci celej strednej Európy. Predstavitelia tohto centra razili zo zlata i striebra. Tieto mince vynikajú nielen kvalitou kovu, z ktorého boli razené, ale najmä obrazovým bohatstvom, mytologickými a kultovými motívmi. Pre nás najznámejšou súčasnou mincovňou je mincovňa v Kremnici. Počiatok vzniku tejto mincovne predstavuje listina vydaná vo Visegráde 17. novembra 1328. S používaním mincí sa spája taktiež aj falšovanie mincí. Najstarší a zároveň jediný doklad o falšovaní stredovekých mincí na Slovensku je z r. 1245 a vzťahuje sa k vlastníctvu fiľakovského hradu a jeho panstva. Kráľ Belo IV. vtedy obvinenému Fulkovi za urážku kráľovského majestátu a za výrobu falošných peňazí skonfiškoval hrad spolu s majetkami v Gemeri a v Novohrade a daroval ich Móricovi, hlavnému kráľovskému stotníkovi.